Daniel Sloboda
Koop (Bergen, 4.4.2008)
Jedna z akcií, ktoré ostanú v pamäti, na svojej púti životom som sa zrazu ocitol na výbornom koncerte v rámci škandinávskeho priateľstva...
Jedna z akcií, ktoré ostanú v pamäti, na svojej púti životom som sa zrazu ocitol na výbornom koncerte v rámci škandinávskeho priateľstva...
Dnes boli v Bergene vlajky na pol žrde. Ktože nám to zomrel? Premiér? Kráľ? Alebo bolo nebodaj referendum o vstupe do EÚ?:-) Na internete nič také nevidím... Hm, žeby nám tým dávalo vedenie mesta niečo najavo? Že je Piatok a k tomu Veľký? Tak, či onak, do práce nebolo treba ísť, najlepší argument vyraziť si na veľkú robinzonovskú túru. A tu je zopár uzimených fotiek.
V zime a v Nórsku sa neukazuje príliš často (alebo aspoň nie na dlho), ale keď nás poctí svojou návštevou, tak to stojí zato. Veď ako sa vraví: kam nechodí lekár, tam musí slnko... :-)
Hm, už ani v Škandinávii sa človek nemôže spoliehať na poriadne mrazy, snehové kalamity a iné...
Čo je pre Slováka žijúceho v cudzine, vracajúceho sa každé Vianoce na rodnú hrudu, najťažšie? Zmieriť sa s tým, že sa od leta teší na desať dní voľna a tie ubehnú tak rýchlo, že sa ani nestihne prispôsobiť a už je späť v realite. A môže sa tešiť na päť dní voľna na Veľkú Noc. Ešteže tento rok bude tak skoro...
Snáď do dnešného veselého dňa neuškodí kvapka erotična... aj keď mierne studeného, neživého, kamenného, z ďalekého Oslo...
Tak a máme tu znovu najstresujúcejšie obdobie v roku. Každý sa teší, aby už boli tie tri (v Nórsku dva) dni voľna a spamätal sa z toho, ako za posledný mesiac ostarol o dva roky. Minimálne. Na mňa klasicky padá mierne nostalgická nálada. Teším sa na ľudí na rodnej hrude, na ľudí blízkych i ešte bližších. Na vianočné jedlo, ktoré sa dá jesť. A na tradície... vianočné trhy s vareným vínkom i ostravský bowling...
Taký malý výlet do nórskeho hlavného mesta, zachytený fotoobjektívom človeka, ktorý má rád bielu... :-)
Jedna z mojich najobľúbenejších škandinávskych skupín, chalani zo Švédska, zavítali i k svojim bohatším západnym susedom...
Medzinárodný deň študentstva pripadol tento rok na víkend. V Nórsku na posledný jesenný... dnes je celá krajina pokrytá bielou vrstvou a prekvapenými cestármi:-) Ako spomienku na časy, keď ešte nebola taká zima a aj zubaté slnce sa na chvíľu ukázalo, prinášam zopár obrázkov zo študentského okruhu jedným z najkrajších arktických fjordov... Tak ako sme ho videli spolu s delegáciou zo Slovenska, kamarátmi na posvadobnej ceste :-)
Plním sľub a dnes vás pozývam na okružnú jazdu po lotyšskom hlavnom meste... Nech sa páči... :-)
Tak mi pribudlo do zbierky ďalšie európske hlavné mesto, z pobaltských krajín vlastne posledné. Na okružnej ceste pred jedným desaťročím s jednou cestovkou sme ho vynechali, vďaka neočakávanému zdržaniu na litovsko-lotyšskej hranici...
Leto v Bergene pripadlo tento rok na 6. augusta:), potom dorazila nórska jeseň. Keď v nedeľu na hodinu vyšlo slnko, nastal ten najvhodnejší čas ísť to zdokumentovať... skôr, než sa o slovo prihlási zima...
Starých priateľov si treba hýčkať a nových hľadať. Hrdinské reči, že človek zvládne život i osamote, sú len hrdinské reči.
Vôkol sú samí úspešní úžasní ľudia. Aspoň oni si to o sebe myslia. Dúfajú v to. A pritom sú zamotaní do stereotypu a duševnej, či citovej prázdnoty. Myslieť najmä na seba. Naozaj je taká doba?
A je tu záver týždňovej dovolenky na Balkáne. Chvíľu pri mori, chvíľu v horách, cítil som sa vďaka prírode skoro ako doma v Nórsku, len keby nebolo tak horúcoooo...
Pokračovanie mojich spomienok na Balkán. Z Albánska sa pomaly presúvame do Čiernej Hory, od ľudí veľmi príjemných k tým poznačeným turizmom. Od cien v lekoch k cenám v eurách...
Jeden augustový týždeň na Balkáne. Klasický typ mojej dovolenky. Za minimálny čas skúsiť stihnúť maximum. Na začiatok porovnáme srbské a albánske hlavné mesto.
Spomenul som si, ako nás kamarát v Prahe vzal na pole neďaleko od Ruzyně a hľadeli sme na pristávajúce lietadlá s kamerou v ruke. Nejakí Dáni sa inšpirovali v nedeľu v Aalborgu... vyzerá to trošku nebezpečne.